Počet produktov v košíku: 0
Každý z nás má občas chuť na niečo nezdravé. Ale že riadnu chuť. Niekedy máš možno pocit, že si až nemôžeš pomôcť. Prečo tomu tak je, odkryl perfektný článok na examine.com
Začnime základmi – čo sú to „chúťky“ na jedlo? (food craving – budem im vravieť chúťky). Je to stav zvýšenej motivácie k jedlu, ktorý je zameraný na konkrétne jedlo. Avšak nemýľ si to s hladom. Hlad je motivácia zjesť niečo, čo obsahuje energiu, kalórie. Chúťky a hlad vychádzajú z iných častí mozgu, nie sú to rovnaké veci.
Čo je teda motivácia chúťok? Aby sme to pochopili, musíme sa vrátiť o pár rôčkov späť. Ľudský mozog je už veľmi dlho „ťahaný“ dvoma motivátormi – prežitie a reprodukcia. Sú to veci ako sex, voda, sociálna podpora, fyzická pohoda a samozrejme – jedlo. Počas života sa učíme, ako tieto ciele čo najpohodlnejšie dosiahnuť (lebo človek je tvor lenivý). A jeden z veľkých hráčov v tomto procese je dopamín.
Keď nejaká Tvoja akcia spôsobí dosiahnutie cieľa, mozog (konkrétne aj časť Nucleus accumbens, ktorá hrá dôležitú rolu v mechanizmoch odmeny, potešenia, smiechu, závislosti, agresie, strachu, a tiež placebo efektu) uvoľní dopamín. To spôsobí, že s väčšou pravdepodobnosťou sa budeš správať rovnako aj nabudúce, keď sa ocitneš v podobnej situácii.
Obrázok opisuje túto situáciu s pizzou.
Hovorí sa tomu, že správanie sa posilnilo. Čo zažívaš, je to, že zmyslové vnemy na situáciu – jej vzhľad, zvuk, pach, chuť a umiestnenie – sa stanú motivačnými spúšťačmi, ktoré podnecujú túžbu opakovať predchádzajúce správanie. Čím väčší je nárast dopamínu, tým viac ho chceš aj neskôr, pri podobnej situácii. Dobre to dokazujú vysoko návykové drogy, ako je kokaín a metamfetamín, ktoré spôsobujú obrovské uvoľňovanie dopamínu, ktoré motivuje k užívaniu drog tak silno, že môžu nahradiť rozumné a prirodzené správanie, ako je jesť, spať, pracovať či udržiavať osobné vzťahy.
Pán A.Sclafani z Brooklyn College skúmal túto otázku. Od roku 1988 aj so svojím tímom prišiel na to, že receptory v ústach a tenkom čreve rozoznávajú glukózu, fruktózu, mastné kyseliny a aminokyseliny zo škrobu, cukru, tuku a bielkovín. To potom vyšle signál do mozgu, ktorý uvoľní dopamín. A čím viac sú živiny v istej potravine koncentrované, tým väčšia je potreba dopamínu a telo si poň chce ísť.
To teda znamená, že mozog nereaguje len všeobecne na jedlo ako také, ale na špecifické vlastnosti jedla. Čím viac je „nabité“ živinami a energiou, tým viac ho chce.
Ak sa vrátime k našim predkom, vtedy to bolo fajn. Potrebovali predsa prežiť, dostať do seba veľa energie. Hľadali takéto energeticky bohaté potraviny, ktoré bolo ťažko nájsť. To však už dnes neplatí. Tesco vtedy nebolo hneď za rohom. Naše inštinkty nám ale zostali. Dnes je oveľa, oveľa jednoduchšie dostať sa ku kaloricky bohatému jedlu.
Ako príklad použime opäť pizzu. Pamätáš, keď si ju jedol prvýkrát? Asi nie. Ale pravdepodobne to bolo tak, že keď si otvoril tú teplú krabicu, zacítil vôňu a zahryzol do nej, zachutila Ti. Do mozgu sa vyslal signál, že to je chutné a je to poriadny zdroj tuku, sacharidov a taktiež aj bielkovín. Koncentrovaná energia. Dopamín sa uvoľňoval a začal si si vytvárať kladné asociácie s týmito trojuholníkovými kúskami. Vždy keď si si ju dal znovu sa toto správanie zosilňovalo a už len pomyslením na voňavú pizzu s chrumkavými okrajmi sa Ti zbierajú slinky. (Fu, práve som si utrel tie svoje…)
Preto teda všetky „kaloricky-husté“ potraviny ako napr. zmrzlina, cookiesky, pizza, koláče, čokoláda, hranolky…v Tebe vyvolávajú tieto chúťky. Každý má to svoje. Dôvod, prečo ich chceš je inštinktívny a vychádza z mozgu – obsahujú koncentrovaný škrob, cukor, tuk, soľ a bielkoviny.
Čo robiť s chúťkami?
Užitočné info a extra ponuky, (ne)pravidelne do Tvojho mailu.
Ukážem Ti, ako sa baviť pohybom a žiť zdravšie. Jednoducho, dlhodobo, v bežnom živote.