4 min čítania

Na smrteľnej posteli bude neskoro alebo sila negatívnej motivácie


Ďalšou knihou, ktorú som prečítal je titul Nástroje od P. Stutza a B. Michelsa. Kniha má pomôcť pri osobnostnom raste. Podáva návod ako použiť isté nástroje pri každodenných situáciách vo svoj prospech. Autori v nej píšu o niekoľkých nástrojoch, vlastne veciach, ktoré každý z nás už počul:

-vystúpiť z komfortnej zóny
-otvoriť sa druhým ľudom
-nežiť z minulosti
-nechcieť niečo druhému “vrátiť” v zlom apod.

Najviac ma však zaujala časť o nástroji s názvom ohrozenie. V ňom išlo o to, aby sme sa prevtelili do podoby svojeho budúceho, starého ja, ktoré leží na smrteľnej posteli a kričí na svoje terajšie ja, aby nemrhalo časom. Toto ma naozaj celkom zobralo. Koľko príbehov si už počul o tom, ako starí ľudia ľutujú to, čo nespravili? Neľutujú to, čo skúsili a nevyšlo, ale práve to, čo neurobili. Ak sa na niečo dám a nevyjde to, aspoň viem, že som to skúsil, a nebude ma to zožierať do konca života, ako premrhaná šanca. Americký podnikateľ Gary Vaynerchuk strávil ako malý chlapec množstvo času so senilnými ľuďmi a jediné čo ľutovali a chceli vrátiť späť boli veci, ktoré neurobili. A premrhaný čas.

sila negativnej motivacie tomax

Čas sa však vrátiť naspäť nedá. Tik-tak, tik-tak, tik-tak. Stále plynie a je to jediné aktívum, ktoré si za peniaze nekúpiš. Môže sa zdať že – no veď aj zajtra je deň – mám čas – dám to nabudúce – začnem v pondelok. Lenže presne takto sa to zbiera a ani nevieš ako neúprosne letí.

Alebo niečo nespravíš, lebo Ťa trápi, čo si budú myslieť ostatní. Veď nech si každý myslí čo chce. Ajtak nebudeš nikdy všetkým dobrý.

Ja mám 24 rokov a vlastne celý život pred sebou, ale už napríklad teraz ľutujem, že som na výške neuvyžil šancu ísť na Erazmus. Každý semester som si povedal, že na ďalší semester to vybavím. Až som bol v poslednom a bolo neskoro. A bolo to fuč. Už sa to nevráti naspäť.

Preto je strašne dôležité robiť veci tu a teraz. Chceš zmeniť prácu? Písať blog? Osloviť kolegyňu a ísť s ňou von? (Doplň si to svoje – sám najlepšie vieš čo). A sprav to teraz. Teraz. Nikdy nevieš, kedy bude neskoro.

„Väčšina ľudí potichu trpí a nakoniec skončí v hrobe bez toho, aby sa aspoň raz podelila o svoje vnútro.“

Francúzsky spisovateľ Thoreau, 19. storočie

Ako sa vraví, jediné čo musíš, je zomrieť. A vlastne aj platiť dane. Ale zamysli sa nad tým. Nikto nežije večne a máme len obmedzený čas. Na smrteľnej posteli bude na lamentovanie už naozaj neskoro.


Viac článkov: