Amatéra definuje ako toho, kto má strach zo zlyhania, ale aj z úspechu. Má strach, že vyzerá pred ostatnými hlúpo, alebo čudne. Dá na názor druhých, žije ich myšlienkami a rečami. Potrebuje a čaká na povolenie od svojich „autorít“ (priateľ, rodič, kamarát…). Bojí sa odlúčenia od stáda. Bojí sa byť tým, kým by chcel byť. Žije z minulosti alebo budúcnosti. Amatér je vždy pripravený – na zajtra.
Autorova premena na profíka nastala, keď bol rok zatvorený v malom domčeku na farme, bez telky, rádia, len so svojím vlastným snom a odhodlaním napísať knihu.
Čo sa ale deje pri premene na profíka? Zmení sa to, ako človek trávi čas, s kým ho trávi, kto sú jeho priatelia (podporujú ho, alebo ho nechcú vidieť zažiariť a stále sťahujú do komfortnej zóny?), aké má aktivity, ako sa stravuje, aký má spánok.
Profík je večný študent, otvorený možnostiam, neuteká pred strachom, ale čelí mu. Nemá dôchodok, lebo stále robí to, po čom naozaj túži. Napríklad taký Picasso maľoval aj po 90-tke. Jednoducho profík nemá žiadnu finish line.
Veľmi zaujímavú myšlienku vyjadril Pišta takto:
Ľudia majú tzv. „shadow career“ – je to to, keď robia nejakú prácu len kvôli tomu, aby si povedali, že niečo majú, aj keď by chceli radšej robiť niečo iné, to, čo ich vnútri naozaj láka.
Strašne motivačný záver
Hľadáš si prácu v kníhkupectve, lebo Ťa baví čítať. Ale v skutočnosti chceš písať vlastné knihy.
Hľadáš si prácu na marketingovom oddelení, ale v skutočnosti chceš mať vlastnú agentúru.
Chápeš ten rozdiel?
Jasné, že si to počul už miliónkrát a možno to berieš ako tie isté žvásty. Ale ak sa nad tým hlbšie zamyslíš, čas beží, a ak nezačneš pracovať na svojom sne, pomaly – ale isto – sa rozplýva.
Prestaň byť amatér. Buď PRO, bro.