Saška má 42 rokov, rodinu, dieťa, prácu. Je celiatička. Po operácii ju stále bolelo rameno. Wau…ktorú výhovorku by si si vybral? Je ich dosť, že? Napr. že nemáš čas kvôli práci a rodine. Nemôžeš cvičiť kvôli boľavému ramenu. Už si „stará“, tak to nepôjde a nemá to ani zmysel skúšať. Všetko sú to bludy, ktorými podporuješ jedine to svoje „lenivé ja“. V nej sa ale ozvalo najmä to „chtivé ja“ a išla do toho.
Ak niečo chceš, hľadáš spôsoby, ako to spraviť a nie naopak. Saška chcela.
Začala na 69 kg. Jej cieľom bolo dať 6-7 kg dole. Najlepšie s hmotnosťou vraj na tom bola cca 10 rokov dozadu, keď mala 61 kíl. K tomu sa vlastne chcela dostať. Dnes má 57 kg a cíti asi najlepšie v živote. Dole si môžeš pozrieť aj priebeh chudnutia. Išlo to pekne pomaly, postupne a celkom lineárne (Pamätaj však, že nie vždy to takto pôjde, niekedy sú to skôr vlny, ale dôležitý je dlhodobý progres).
Nikdy nebola extra športovec, cvičila sem-tam pre seba. Mala operované rameno a trpela jeho stálymi bolesťami. Pracovali sme okolo toho a čuduj sa svete – bolesť odišla a môže cvičiť normálne. Už neberie ani tabletky proti bolesti. To je absolútna pecka. Ale hlavne nie je obmedzovaná v bežnom živote. Denne robila okolo 10000 krokov – to sme sledovali. Cvičila 3x týždenne. Plus k tomu pridala sem tam nejaký beh. A vypálilo to parádne – veď mrkni na to brucho a stehná – brutál!
Je celiak, preto sme sa museli vyhnúť pečivu. Dokým sme nezačali spolupracovať, snažila sa jesť zdravo ale vôbec nekontrolovala veľkosti porcií. Asi rok sa jej váha nehýbala a bola z toho demotivovaná. Časom sme zvyšovali bielkoviny, kontrolovali kalórie a upravovali veľkosti porcií. Necítila sa hladná, nedržala žiadne hladovka a bolo jej fajn. Vedela normálne fungovať vo svojom bežnom živote. Teraz už vie, koľko môže zjesť, čo si vyberať a ako si skladať jedlá v bežnom živote.