7 min čítania

História fitnescentier

Dnešný trend zdravého životného štýlu nadobúda pre ľudí stále väčší rozmer. Nie je to len otázka zdravého stravovania, ale aj ruka v ruke s ním spojené cvičenie a pohyb. Stále viac a viac ľudí sa stáva členmi fitnescentier. Niektorí sú dlhodobými a stálymi členmi, niektorí sú len jednorazoví návštevníci. Je však veľmi pravdepodobné, že takmer každý človek niekedy vykonával istý druh športovej aktivity.

História fitnescentier siaha hlboko do minulosti. Je dlhá, avšak diskontinuitná. Na rozdiel od dnešných moderných fitnescentier mali ľudia, ktorí navštevovali pred vyše troma tisícročiami takzvané gymnázium, odlišné potreby a možnosti. Potreba fyzickej zdatnosti sa datuje už od samotného počiatku ľudstva. Pôvodní ľudia potrebovali istú dávku sily, ohybnosti a vytrvalosti. Bola to otázka života a smrti.

Prvá zmienka o istom druhu posilňovní je už spred 3 milénií. Bolo to v antickej Perzii a prezentovali sa pod názvom Zurkhaneh. Išlo o otvorený priestor, kde ľudia zvyšovali svoju fyzickú zdatnosť. 

O polstoročie neskôr však Gréci posunuli vnímanie športu na úplne iný stupeň. Slovo „gymnázium” znamená miesto, kde sa cvičí nahý. V dnešnom svete už síce ľudia cvičiť nahí nemusia, ale moderné fitnescentrá sú miestom, kde transformujú svoje postavy pomocou cvičenia smerom práve k idealizovaným antickým a esteticky vyzerajúcim Grékom.

historia fitnescentier tomax
Grécke gymnázium

Každý vie, ako približne vyzerá dnešné fitnescentrum, avšak málokto vie, ako vyzeralo pred dva a pol tisícročiami. Boli to otvorené priestory, kde sa nenachádzali žiadne zafixované zariadenia na cvičenie. Pre Grékov to však neboli len miesta, kde zvyšovali svoju fyzickú zdatnosť. Väčšinou sa v nich nachádzali knižnice, v ktorých študovali a vzdelávali sa. Taktiež sa v nich nachádzali kúpele, kde mohli regenerovať a oddychovať. Gréci trénovali pre šport, ale tiež pre krásu tela. V gymnáziách sa pripravovali na Olympijské hry. Vykonávali tam najmä športy ako hádzanie oštepom či diskom, beh a zápasenie. Tieto gymnáziá mali však pre Grékov oveľa väčší význam ako pre ľudí dnes. Boli to sociálne inštitúcie a jedny z najdôležitejších kultúrnych miest na stretávanie sa mužov v každom veku a mladých mužov na trénovanie a prípravu stať sa panovníkmi prvej svetovej demokracie. V Grécku boli dve najznámejšie gymnáziá, ktoré boli vedené významnými filozofmi. V Aténach sa nachádzalo Lýceum, vedené Aristotelom a Akadémia, vedená Platónom. Po padnutí rímsko-gréckej civilizácie sa gymnáziá vytratili. V stredoveku o ne opadol záujem. Bolo to najmä preto, že ľudia tvrdo pracovali na poliach a nemali na iné aktivity čas. Jediné, čo zostalo, boli grécke spisy o gymnáziách, ktoré boli uložené v knižniciach naprieč Európou. Počas renesancie sa opäť objavili a vzbudili istý záujem. Ten prišiel najmä zo strany doktorov, ktorí odporúčali cvičenie najmä zo zdravotných dôvodov. Tento rozmach bol však čisto len z akademického hľadiska a kvôli vzdelávaniu sa.

 

historia fitnescentier tomax
Turnplatz

Znovuzrodenie gymnázií, alebo lepšie povedané posilňovní, nastalo v Berlíne okolo roku 1800. Pruská armáda, ktorá sa pýšila tým, že je najlepšia profesionálna armáda na svete, bola porazená Napoleonovou francúzskou armádou v bitke pri Jena-Auestedt v roku 1806. V Európe táto prehra znamenala veľkú potupu, v moderných dejinách sa prirovnáva k prehre Američanov vo Vietkongu v roku 1975. Friedrich Jahn, pruský kantor, chcel znova prinavrátiť lesk a národnú hrdosť pruskej armáde, a preto vytvoril otvorený priestor na cvičenie v Hasenheide na predmestí Londýna a nazval ho Turnplatz. Kombinoval v ňom grécke športy, ako beh a hody oštepom a diskom, spolu so zariadeniami, ktoré on sám navrhol a vytvoril. Bolo to základné zariadenie pre gymnastiku – paralelné tyče, klenutý kôň a vysoká tyč. Cieľom bolo zvýšenie kondície a opätovné prinavrátenie strateného lesku pruskej armáde.

V polovici 19. storočia francúzsky podnikateľ Hippolyte Triat ako prvý rozbehol biznis v komerčných posilňovniach. Prvú z nich otvoril v belgickom Bruseli a ďalšiu v Paríži v roku 1840. Už to neboli len otvorené priestranstvá, ale komplexy kryté strechou. Svojou železnou architektúrou pripomínali železničné stanice. Triat v nich vyučoval niečo ako kruhový tréning, ktorý zahŕňal kalisteniku, teda cvičenie s váhou vlastného tela, a ľahký tréning s voľnými váhami, napríklad s jednoručnými činkami alebo veľkými tyčkami. Prioritou však už bola estetika tela.

Koncom 19. storočia Eugen Sandow, po ktorom je pomenovaná soška pre najlepšieho kulturistu sveta, založil londýnsky inštitút fyzickej kultúry (London’s institute of physical culture). V tej dobe to bolo niečo ako klub pre gentlemanov, s množstvom drevených prvkov a perzskými kobercami, ktoré v tvare kruhu označovali jednotlivé stanice pre cvičenie. Sandow dokonca ponúkal svojim klientom osobné tréningy spolu so svojimi osobnými trénermi. V posilňovni mal široké tréningové možnosti s činkami a strojmi.

Bola to však práve posilňovňa Turnplatz, ktorá dala základy pre školské a vojenské posilňovne. V nich sa začala výchova zdatnejších pracovníkov do podnikov a vojakom na prípadný stav núdze.

historia fitnescentier tomax
Reklama na "Ropers gym" vo Philadelphii (1831)

Autor knihy The temple of perfection: a history of gym, Eric Chaline, videl spojitosť medzi cvičením a nadobúdaním fyzickej zdatnosti s bojom za vlastné práva ľudí. Ako sa obyvatelia stávali viac autonómnymi, vzhľad a telo sa stávali stále viac dôležitými. Práve túto potrebu vedeli dokonale využiť a speňažiť podnikatelia ako Triat a Sandow. V 20. storočí sa posilňovne rozdelili na “fantasy” a “real”. Vo fantasy posilňovniach cvičili kulturisti, napríklad aj svetoznámy Arnold Schwarzenegger, ktorí sa pripravovali na súťaže ako Mr. America či na najznámejšiu súťaž Mr. Olympia. Real posilňovne boli pre obyčajných ľudí, ktorí chceli zlepšiť svoj zdravotný stav. Tie mali status korporátnych zdravotných klubov.

 
historia fitnescentier tomax
Jane Fonda a aerobik v akcii

Ženy sa celkovo veľmi nezapájali do silového tréningu v posilňovniach. Revolúcia pre nich nastala až v 80. rokoch 20. storočia, keď Američanka Jane Fonda spopularizovala aerobik svojimi videonahrávkami. Po tomto prevrate museli posilňovne ísť s dobou a zariaďovať sa kardio prístrojmi. Taktiež boli stále viac populárne skupinové cvičenia ako jóga a podobne.

Dnešné moderné fitnescentrá ponúkajú široké tréningové možnosti, nespočetné množstvo silových zariadení, kardio prístrojov, rôzne skupinové cvičenia, hodiny jógy, či spinning.

Zdroje:

-http://www.abc.net.au/radionational/programs/bodysphere/the-history-of-the-gym/6361190
-https://www.indiatimes.com/health/healthyliving/the-history-of-gyms-242146.html
-http://www.abc.net.au/radionational/programs/bodysphere/the-history-of-the-gym/6361190

Recent Posts