Aj keď boli štúdie (vychádzali z cca 5000 výsledkov) poriadne prefiltrované, je nemožné usúdiť konkrétne závery. Väčšinou vieme len množstvo bielkovín v strave počas istého obdobia. Nevieme v akej forme boli podávané (pevné vs tekuté), z akých zdrojov, koľko vlákniny či vody bolo v strave atď. Preto sa treba pozrieť skôr na stravu ako celok, nie na jedinú živinu. A presne o tom to je. Nehľadaj jednu vec, ktorá Ti zázračne pomôže. Pozeraj sa na big picture, nie na jednotlivé malé zložky.
Zasýtenie teda nie je len o bielkovinách
V roku 1995 bol Holtom a spol. vydaný veľmi zaujímavý index zasýtenia potravinami. Vedci dali účastníkom rôzne jedlá (porcie v hodnote 240 kcal). Po 2 hodinách sa vyhodnotila sýtosť, ktorú vnímali po zjedení danej potraviny. Ako „referencia“ bol vybraný biely chlieb – dostal hodnotu 100, a všetky potraviny boli hodnotené v porovnaní s bielym chlebom. Ak bolo skóre >100 znamenalo to, že jedlo bolo viac sýte ako chlieb, a <100 znamenalo, že jedlo bolo menej sýte ako chlieb. Tu sa krásne ukázalo, že:
-áno, všeobecne boli jedlá s vyšším obsahom bielkovín zasycujúcejšie
-avšak boli tu aj ďalšie faktory – obsah vlákniny, vody a hmotnosť porcie jedla
Celkovo z toho teda vychádza, že ten, kto chce predchádzať hladu, si má vyberať jedlá s nízkou energetickou hodnotou (vzhľadom na množstvo jedla) a s vysokým obsahom bielkovín, vlákniny, vody a čo najmenej spracovanými potravinami.