24-72 hodín
Telo teraz prepína do režimu spaľovania tukov – glykogén je značne vyčerpaný, takže bude vyrábať a používať na energiu ketóny. Rozkladom tukov (proces nazývaný lipolýza) uvoľňujú tukové bunky v tele voľné mastné kyseliny. Aktivuje sa PPAR-alfa (regulátor metabolizmu tukov v pečeni), ktorý zaisťuje použitie týchto mastných kyselín.
Mastné kyseliny idú do pečene, kde sa prostredníctvom beta-oxidácie transformujú na ketóny. „Ketóny“, znamenajú tri rôzne typy molekúl: acetón, acetoacetát a beta-hydroxybutyrát (BHB). Vaše telo môže na výrobu energie použiť acetoacetát aj BHB. Testery na obsah ketónov v krvi, zmerajú hladinu BHB. Tie sa môžu líšiť v závislosti od človeka, ale ak hladuješ 24-72 hodín, je pravdepodobné, že hladiny BHB stúpnu na cca 0,5–2 mM. Vtedy sa hovorí o ketóze
V tomto okamihu sa ketóny stávajú primárnym palivom, ale mozog potrebuje na fungovanie ešte trochu glukózy. Keďže v krvi nie je žiadna a zásoby glykogénu sú fuč, telo si vytvára glukózu z nie sacharidových zdrojov, ako sú tuky, ketóny a aminokyseliny, prostredníctvom procesu nazývaného glukoneogenéza. Áno, telo dokáže vyrobiť cukor z bielkovín a tuku. Počas tejto fázy pôstu produkujete pri tomto procese asi 80 gramov glukózy denne, z ktorých väčšinu používa mozog. Zvyšok tela sa môže spoliehať takmer výlučne na ketóny.
Takže čo sa deje s grelínom, hladovým hormónom? Takto hlboko vo faste, začína opäť klesať. Jedna štúdia ukázala, že aj keď ghrelín stúpa a klesá cyklickým spôsobom súvisiacim s cirkadiánnym rytmom, celková produkcia ghrelínu sa každých 24 hodín nalačno znížila. Takže do 3. dňa bola celková produkcia ghrelínu nižšia ako 2. a 1. deň. Tieto výsledky môžu vysvetľovať, prečo sa zdá, že celkové hladiny hladu klesajú okolo tretieho dňa pôstu a ešte ďalej.