Milkshake experiment

O sile placeba alebo mentálnych bariérach som už písal. Pozri si to, veľmi zaujímavé veci. Naša myseľ je brutálna. Avšak to je jedna vec. Sky is the limit a podobné veci si už počul. Čo však, ak Ti poviem niečo také, že svojím zmýšľaním o jedle dokážeš ovplyvniť fyziologické reakcie v tele. To je niečo úplne iné. A práve takúto vec skúmala jedna štúdia, ktorú nazvali Mind over milkshakes: Mindsets, Not Just Nutrients, Determine Ghrelin Response. V preklade, Myseľ nad milkšejky: Nastavenie mysle, nie len živiny, určujú grelínovú odpoveď.

Okej, začnime grelínom. Ten je známy aj ako hormón hladu. Jednoducho sa v istých časoch dňa – kedy si zvyknutý jesť – vyplavuje. Ak si zvyknutý na raňajky, obed a večeru, tak sa vyplavuje v tých časoch – napr. o 8, 12 a 20. To ukazuje aj táto štúdia a jej graf. Vrcholky predstavujú vyplavenie grelínu. Vtedy pociťuješ hlad. Naješ sa, grelín opäť spadne, nepocituješ hlad. Vtedy naopak stúpne leptín, ako „hormón zasýtenia“, Je to normálna fyziologická reakcia, ktorá sa deje u každého. Čo je však nesmierne zaujímavé je, že vyplavenie grelínu dokáže ovplyvniť to, ako sa nad jedlom zamýšľaš.

Práve to ukázala štúdia Mind over Milkshakes. Jej cieľom bolo testovať, či sa fyziologické zasýtenie merané grelínom môže líšiť v závislosti od spôsobu myslenia, v ktorom človek pristupuje k konzumácii potravy.

46 účastníkov pilo milkšejk s reálnou hodnotou 380 kalórií. Výskumníci však vytvorili 2 rôzne štítky. Na jednom uviedli, že šejk obsahuje 620 kalórií, a označili ho ako chutný a indulgent (príjemný?). Druhý štítok uviedol, že šejk má 140 kalórií a bola to rozumná voľba vzhľadom k dosiahnutiu lepšej postavy. Po vypití šejkov vedci sledovali hladiny grelínu účastníkov a ich pocity sýtosti. Skupina, ktorá si myslela, že pila kalorickejší šejk mala prudké výkyvy v grelíne a oznámila, že je dosť plná a nasýtená, zatiaľ čo skupina, ktorá si myslela, že pila „rozumný“ 140 kalóriový šejk, si udržala pomerne konzistentnú hladinu grelínu a hlásila, že je hladnejšia. Aj keď pili presne ten istý kokteil, mali iné očakávania, ako by ich šejk mal ovplyvniť. Nie je však prekvapujúce, že hlásili menej hladu (psychologický fenomén – očakávanie – ovplyvňujúci ďalší psychologický fenomén – vnímanie hladu), ALE mali aj rôzne grelínové reakcie. Očakávanie teda nemení iba psychologické parametre, ale aj fyziologické parametre.

Výskumníci podali tento záver: Účinok konzumácie potravín na grelín môže byť psychologicky ovplyvnený a zmýšľanie o jedle teda významne ovplyvňuje fyziologické odpovede na jedlo.

Je veľmi pravdepodobné, že najlepším spôsobom, ako si sťažiť diétu, je myslieť na to, že bude stáť za prd. A taktiež, ak budeš očakávať, že bude fungovať a bude v pohode, tak to tak pravdepodobne aj bude.